6. júla 2022

Majster emócií = majster svojho tela

VIAC O ALBE EMOTING

Zhrnutie faktov

Či to je už zámerné, alebo nie, v remesle herectva sú prítomné emócie. 
Emócia je prejav psychicko-fyziologický, čo znamená, že spôsobuje vzruchy v našej psyché aj v našom tele.

Alba Emoting je herecká technika, ktorá vznikla po intenzívnom vedeckom výskume, v ktorom sa monitorovali fyziologické (biochemické) prejavy človeka pri prežívaní určitých emócií. Táto metóda sa zameriava na aktivizáciu emócií pomocou implementácie troch aspektov: dýchania, mimiky a polohy tela (fyzického postoja). Konkrétne konfigurácie zložené z týchto troch elementov sa nazývajú emocionálny efektorový vzor.

Pri Alba Emoting sa rozoznáva šesť základných emócií: šťastie (potešenie, radosť a smiech), nežnosť(priateľstvo, materská/otcovská láska láska), erotika (sex, žiadostivosť a zmyselnosť), smútok (zármutok, žiaľ, plač, depresia), strach (panika, úzkosť) a hnev (agresia, nenávisť, útok). 

Základom je dych

Podľa psychologičky Susany Blochovej, ktorá je autorkou a zároveň aj školiteľkou Alba Emoting, je pred samotnou prácou s touto metódou a objavovaním efektorových vzorcov dôležité, aby herec absolvoval množstvo rutinných úloh stanovených v Blochovej návodoch. Jedným z prvých cvičení samotného tréningu je relaxácia. Odporúča sa joga, ale na relaxáciu je možné použiť akúkoľvek inú efektívnu metódu. Ďalším cvičením je dýchanie. Dýchací tréning, teda stopercentná manipulácia práce s vlastným dychom, je pri metóde Alba Emoting kľúčovým prvkom. Na dosiahnutie konkrétnych emócií musí herec vedome rozumieť mechanizmu svojho dýchacieho systému, a preto musí byť schopný nájsť svoje brušno-hrudné ústrojenstvo a porozumieť mu. Len čo herec získa toto porozumenie a vedomosť, môžu sa použiť ďalšie experimenty s rytmom dýchania (dlhý, pomalý, staccatový atď.) a rôznymi variáciami dýchania (dýchanie nosom alebo ústami). Po týchto cvičeniach by mala nasledovať práca na modulácii rôznych stupňov svalového napätia, ako je kontrakcia a relaxácia rôznych svalových skupín. Poslednou fázou je skúmanie uvedomenia si držania tela, napríklad naťahovanie, ohýbanie a deformácie tela rôznymi spôsobmi. Vykonanie týchto úvodných cvičení pripraví herca na to, aby správne a efektívne pracoval na „emocionálnych efektorových vzorcoch“. Inštrukcie k nim sú dopodrobna vypracované, a preto je kľúčové, aby sa dodržiavali s absolútnou pozornosťou k detailu. V prvej časti tréningu herec zvyčajne dostane inštrukciu, aby vytvoril dýchací vzorec, potom sa pridá postojová zložka a nakoniec výraz tváre bez toho, aby sa herec dozvedel názov príslušnej emócie.

Ako príklad Blochová objasňuje postup fyzickej stimulácie na vyvolanie emócie smútku: „Rýchle sakadovité (trhavé) pohyby v tomto prípade formujú fázu nádychu. Táto sakadovitá modulácia môže byť predĺžená pri vdychovaní, ale tento vzor dýchania je charakterizovaný predovšetkým nádychom cez sakadovité výbuchy. Poloha je uvoľnená a antigravitačné svaly majú tendenciu relaxovať, najmä pri prudkých výdychových pohyboch, vedúcich telo do polohy, v ktorej prevláda flexia (telo akoby ,visíʻ). Tvár nadobudne osobitý výraz, vytvorený relaxáciou tvárových svalov. Oči sú polozavreté alebo napäto zatvorené a obočie je stiahnuté mračením.‘‘[1]

            Z tohto zadania jasne vyplýva, že tréning Alba Emoting vyžaduje základné znalosti anatómie tela, využíva aktuálnu terminológiu a v niektorých prípadoch aj základné biofyzikálne znalosti, aby praktikant tejto metódy plne porozumel daným pokynom a aby bola technika efektívna.

Po splnení pokynov „emocionálnych efektorových vzorcov“, po ktorých nasleduje prežívanie určitej emócie, by mal herec verbálne opísať presné pocity, ktoré v ňom každý vzor vyvolal.

            Podobné opisy obsahuje každý jeden efektorový vzorec pre každú základnú emóciu. Tie sa najskôr učia s maximálnou intenzitou. Ich forma je prehnaná z dôvodu čo najpresnejšieho porozumenia jednotlivého vzorca. V praxi môže výsledok pôsobiť komicky. Jedna z prvých certifikovaných školiteľov Alba EmotingRoxane Rixová sa delí o svoje skúsenosti: „Zdanlivý výsledok (ktorý vôbec nie je výsledkom, ale prvým krokom) sa javí ako groteskný stereotyp emócií.“[2] Ale keď je vzorec dobre natrénovaný, intenzita sa zníži a po ukončení tréningu by mal byť herec schopný vyvolať emócie na rôznych úrovniach intenzity. To mu umožní ovládať emocionálny stav stvárňovaných postáv a hrať sa s ním a tak naplniť emocionálne zámery. V ďalšom kroku tréningu už herec pridáva do jednotlivých vzorcov slovné alebo fyzické akcie. V neskoršom štádiu práve tieto dva prvky pomáhajú pri nácviku meniť emócie rýchlo a plynule.

Alba Emoting možno použiť na analýzu textu, pretože ponúka dôkladnú psychologicko-fyziologickú analýzu scenára a každej sekvencii dáva primeraný emocionálny kontext. Blochová informuje, že pri každej scéne možno načrtnúť konkrétnu emocionálnu náladu a jej úroveň. Autorka metódy zároveň verí, že takáto prax by pomohla hercom a režisérom rozpoznať emocionálne správanie, ktoré je potrebné vykonávať s jasnosťou a porozumením.

Osobná skúsenosť v praxi

Alba Emoting naozaj nemusí byť len technikou do workshopových priestorov. Ako študenti sme skúšali uplatniť metodiku Alba Emoting priamo v predstavení. Scénam a textu sme pridelili emocionálne úrovne. Dopredu sme si našli vyhovujúce polohy a postoje tela v priestore. Ako prvý impulz na požadovanú emóciu sme aplikovali vzorec dýchania. Ak sa emócia nedostavila hneď, cielene sme zapájali aj mimiku. Spätná väzba od diváka hodnotila vytvorené emócie ako dôveryhodné, a aj keď sa dych mohol niekedy javiť preexponovaný, v konečnom dôsledku tak nepôsobil. Skôr naopak, podporil vznik a odovzdanie emocionálnej nálady. Pre mňa individuálne je práve spôsob dýchania tým pilotným navigátorom a ostatné aspekty sa jednoducho „len stanú“, samozrejme v prípade, ak sa otvorene počúvam. 


[1] Susana Bloch – Pedro Orthous – Guy Santibáñez, “Effector Patterns of Basic Emotions: A Psychophysiological Method for Training Actors.” Journal of Social Biological Structure 1987, s.5. (Preložila Petra Bačinská.)

[2] Roxane Rix, “Alba Emoting: A Revolution in Emotion for the Actor.” Performer Training: Developments Across Cultures, ed. Ian Watson (London: Harwood Academic Publishers, 2001), s.210. (Preložila Petra Bačinská.)


Petra Čornáková

Petra Čornáková je divadelníčka a hudobníčka na voľnej nohe. Študovala na Barking and Dahenham College odbor Performing Arts, bakalárske štúdium úspešne absolvovala na Goldsmiths University v Londýne odbor Drama and Theatre Studies, a magisterský titul získala v Pohybovom herectve na University of Kent v Cantenbury. V zahraničí spolupracovala na rôznych divadelno-hudobných projektoch. V súčasnosti pôsobí na Slovensku, je líderkou kapely Petra Bači Band, spolupracuje s divadlom Kontra a s divadlom Viola.