Inscenácia Outcast vychádza z memoárov S. Zweiga Svet včerajška s interpretačným fokusom na súčasnú napätú politicko-spoločenskú situáciu v Európe. Devastácia spoločnosti a kultúry, nebezpečenstvo nacionalizmu a propaganda. Zweig vo svojej autobiografii Svet včerajška sprostredkováva obraz starej Európy a prináša aj dôležitú tému pacifizmu s ktorou sa konfrontujeme aj my, súčasní Európania.

Denník súčasných európanov tvoríme aj cez osobné príbehy, ktoré sa prelínajú s dobovým svedectvom Zweiga. Otvárame témy ako generačné nasledovanie, klinická depresia, vyrovnanie sa s rodičovstvom, korumpovanie súdnictva pri strate blízkej osoby, úvahy o emigrácii a podobne. Nekompromisné myšlienkové súboje vo fyzických básniach a slovných choreografiách sprostredkujú Gabriela Marcinková a Anna Jakab Rakovská.

Autobiografický materiál zachovaný v románe v sebe nesie dôležitý odkaz pre svet dneška. Zweig ako Rakušan, Žid, spisovateľ, humanista a pacifista sa za svojho života ocitol v turbulentných otrasoch dvoch svetových vojen a popisuje svedectvo “barbarstva s vedomou a programovou dogmou antihumanizmu”. Považujeme za dôležité venovať pozornosť jeho myšlienkam a tvorbe, ktoré pomenúvajú charakteristické okolnosti, aké človeka priviedli do tak hrozivej situácie straty ľudskej dôstojnosti a premeny morálky. Pokiaľ si človek, alebo národ nepamätá svoju minulosť, nemá identitu. Práve toto  je jedným z cieľov divadelného adaptovania a inscenovania Zweigovho posolstva, ktorým chceme uchovať jeho myšlienky v čo najintenzívnejšej fyzicko-textovej  javiskovej podobe a priblížiť ho divákom. 

V rámci inscenácie Outcast používame LP platne, na ktorých sú zaznamenané osobné autentické nahrávky herečky Anny Jakab Rakovskej na telefónny diktafón z obdobia rokov 2021-2022, kedy prechádzala klinickou depresiou. Časť týchto nahrávok odznie v inscenácii.

Ďakujeme Vivien Liska, Miroslavovi Szabóovi, Robertovi Bobovi Tkáčovi, Veronike Vartíkovej, Súkromnej základnej umeleckej škole DAMA za poskytnutie skúšobného priestoru, ako aj opatrovateľkám detí a v neposlednom rade partnerom, rodičom a deťom členov a členiek inscenačného tímu. Špeciálne poďakovanie patrí dvom významným slovenským herečkám za poskytnutie rozhovorov, z ktorých vzniklo niekoľko textov v inscenácii a Michalovi Balážovi za spoluprácu na texte scén „Redl“ a „Strauss a Zweig“.

Vznik inscenácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Pop animal je divadelnou štúdiou o hraniciach medzi človekom a zvieraťom. Na základe najznámejšieho psychologického experimentu 20. storočia skúma situačný tlak, ktorý pôsobí na človeka pod vplyvom autority, moci či systému. Môže ktokoľvek z nás vykonať akýkoľvek čin, aj ten najpríšernejší, ak sa ocitne v zlej situácii? Začneme svoju situáciu zneužívať, ak na to máme príležitosť?

  Jedným z východísk inscenácie je takzvaný stanfordský väzenský experiment z roku 1971, ktorý možno zjednodušene charakterizovať slovami „ako sa z dobrých ľudí stávajú zlí“; experiment spustil množstvo kontroverzných reakcií a jeho výsledky boli viackrát spochybnené a napadnuté. V experimente sa profesor psychológie Philip Zimbardo rozhodol preskúmať tlak pôsobenia situácií, v ktorých sa prejavuje vplyv získanej moci či podriadenosti na obyčajných, psychicky zdravých ľudí, so skupinou dobrovoľníkov, 24 vysokoškolských študentov. Hod mincou rozhodol, kto zo zúčastnených bude dozorca a kto väzeň. Cieľom bolo pri stupňovaní tlaku na väzňov zistiť, ako umelo vytvorené situácie vplývajú na obe skupiny sledovaných. Experiment sa musel po šiestich dňoch zastaviť vzhľadom na nekontrolovateľný nástup násilia, ponižovania a týrania, ktoré sa prejavili u dovtedy psychicky zdravých jedincov.

Výsledky výskumu ovplyvnili interpretáciu ľudského správania v historických momentoch. Súčasná psychológia sa opiera o závery Philipa Zimbarda, autora experimentu, pri objasňovaní správania dozorcov v nacistických koncentračných táboroch či páchateľov vojnových krutostí. V súčasnosti sa relevancia výsledkov experimentu napáda a objavuje sa otázka akejsi pop-psychológie, ktorá podprahovo určuje modely správania človeka. Nakoľko spomínaný experiment pomenúva banalitu zla a kde, naopak, odhaľuje banalitu hrdinstva?

Je možné prestať byť rodičom, tak ako je možné prestať byť niečím partnerom? Majú ľudia vsúčasnosti deti pretože je to pekné, obohacujúce? Považujú za nevyhnutné naplnenie partnerstva? Ak žije matka alebo otec s dieťaťom sami, tvoria ešte rodinu?

Ľudia 21. storočia nechcú svoj život obetovať len práci, veľmi si vážia rodinu i partnerské
vzťahy, no na druhej strane je pre nich ťažké udržať si ich. Problémovou sa  stáva najmä
trvácnosť a kvalita týchto vzťahov.

Inscenácia Kramerová vs. Kramer je inšpirovaná románom Averyho Cormana, známeho najmä svojou hollywoodskou filmovou adaptáciou. Ikonický príbeh o zlyhaní partnerského vzťahu a rodičovstve inscenátorom slúži ako platforma pre skúmanie týchto tém z pohľadu súčasnosti. To, čo sa v 70. rokoch zdalo netradičné a spoločensky šokujúce, je dnes bežná, každodenná skutočnosť - neúplná či patchworková rodina, kríza nukleárnej rodiny, vysoká rozvodovosť polyamória, a pod. Inscenácia vznikla zpotreby mapovať zmeny v chápaní a podobe dnešnej rodiny či partnerstva oproti tzv. tradičným a podporovať snahu o redefinovanie rodiny vzhľadom na súčasnosť. Kramerová vs. Kramer využíva nielen jazyk činohry, no aj premietanie krátkych sekvencií z filmových záznamov a živé streamovania záberov kamery prítomnej na javisku.

Hudba v inscenácii je tvorená kombináciou sekvencií vopred predtočených na štvorstopý kazetovýprehrávač a aleatorickou časťou - náhodnými notami, ktoré generuje Playtronica, prístroj,ktorý hudobne reaguje na dotyk hercov na javisku.

Vznik inscenácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

"Ak chcem nejakým spôsobom podať odhalenie komplotu, nemusím záujemcovi dodať nič originálne, naopak, treba mu ponúknuť len a najmä to, o čom sa už dávno dozvedel, alebo by sa mohol oveľa ľahšie dozvedieť inými cestami. Ľudia veria iba tomu, čo už vedia, a práve v tom spočíva krása Univerzálneho Formy Sprisahania. "

Chcete vedieť kto je zodpovedný za to, že sa Vám nedarí? Hľadáte toho, kto môže za to čo sa tu deje? Príďte a niekoho si určite vyberiete.

Monodráma Moral insanity, ktorá vznikla na motívy románu Umberta Eca Pražský cintorín skúma konšpiračné teórie, antisemitské a rasistické predstavy vychádzajúce z nepriaznivej ekonomickej a spoločenskej situácie a ich odraz v médiách a politike.