Dátum workshopu: 18.6.2025
Miesto workshopu: Dotyky a spojenia, Martin
Suzukiho metóda bola vyvinutá v polovici 70. rokov 20. storočia a je čiastočne inšpirovaná cvičeniami vychádzajúcimi z divadla nó a kabuki. Workshop je určený predovšetkým pre tých, ktorí majú záujem spoznať túto významnú a vplyvnú techniku, ktorá síce vznikla v malej japonskej horskej dedinke Togo v prefektúre Tojama, dosiahla však celosvetovú slávu a stala sa základom pre fungovanie a tvorbu mnohých divadelných súborov, najmä v USA a Austrálii, a obľúbenou vyučovacou metódou mnohých hereckých škôl.
Suzukiho metóda je známa svojím dôrazom na fyzickú disciplínu, prácu s vôľou, kontrolu dychu a výdaja energie a na zvýšenú schopnosť byť prítomný/sprítomnenia na javisku. Podstatnou súčasťou tréningu je aj snaha o pochopenie palety výrazového potenciálu dolných končatín, ktoré majú tendenciu byť v procese hereckej tvorby zanedbávané.
Účastníci tohto workshopu sa naučia konkrétne cvičenia a techniky, ktoré im pomôžu rozvíjať tieto kľúčové herecké zručnosti. Spoločne sa budeme venovať aj hlbšej diskusii o pojmoch, ktoré sú pre túto metódu zásadné ako napr.: neviditeľné telo a živočíšna energia, a otvoríme otázku prístupu k hereckej disciplíne a hereckým technikám.
Lektor: Jiří Spišák študuje odbor Teórie a praxe divadelnej tvorby na Katedre teórie akritiky na DAMU. Témou jeho dizertačnej práce je prístup k hereckej disciplíne v Japonsku s nahliadnutím cez prizmu režisérov Tadašiho Suzukiho a Orizy Hirata. V rokoch 2015-2022 bol súčasťou hereckého súboru Hadivadla v Brne.
Dátum workshopu: 15.6.2025
Miesto workshopu: Kultúrne zariadenie Družba, Námestie Kráľovnej pokoja 3
Pomenujeme si aktívne princípy a postupy, východiská aj pre vlastnú hereckú a režijnú tvorbu. Aké sú rozšírené možnosti konania, ktoré nie sú implicitne dané textom? Ako vyzerá komunikácia performera s predlohou prostredníctvom javiskovej situácie a aké spojenia bezprostredne vznikajú vo vzťahu k priestoru, partnerovi a vlastnému telu. Predstavíme si model efektívnych cvičení, ktoré uľahčia hercom a herećkám prácu s fyzickým konaním.
Našim cieľom bude preskúmať funkčnosť a otvorenosť dialógu fyzického konania a textu. Tvorivý dialóg, ktorý dokáže byť súčasťou divadla bez toho, aby bola inscenácia žánrovo špecifikovaná a nutne zaradená do kategórie činohry, alternatívneho, pohybového, či fyzického divadla.
Performance training zachytáva princípy fungovania efektívnych cvičení, ktoré uľahčia hercovi prácu s fyzickým konaním. Zahŕňa potrebu formovať nervové dráhy pre spôsobilosť konať protichodne, metódu prepájania hemisfér pre rozšírenie možností ovládania paralelných akcií. Jeho súčasťou je podchytenie jedinečnosti pohybu performera - autentická podoba a prirodzenosť jeho pohybu. Konanie, ktoré prináša herec vo svojej základnej fyzikalite a jeho využitie v rámci inscenačného procesu.
Lektorka: Júlia Rázusová je divadelná režisérka, ktorá pôsobí na nezávislej scéne ako aj v zriaďovaných divadlách na Slovensku a v Českej republike. Prináša výrazne osobitý prístup, v ktorom dominuje jasne formulovaný autorský názor. V roku 2020 spoluzaložila divadelné zoskupenie Slzy Janka Borodáča, ktoré sa popri experimentálnej tvorbe venuje skúmaniu divadelných techník a metód.
Dátum workshopu: 14.6.2025
Miesto workshopu: Kultúrne zariadenie Družba, Námestie Kráľovnej pokoja 3, Prešov
Feldenkraisova metóda je uznávaný holistický prístup, ktorý navodzuje „stav“ otvorenosti a zvedavého objavovania prostredníctvom jednoduchého a vedomého pohybu Ide o hľadanie nových možností v samotnom pohybe, ako aj v myslení, vnímaní, prežívaní a sebauvedomení, čo sa pozitívne premieta do všetkých aspektov života.
Keď človek pozoruje kvalitný herecký výkon, všetko to vyzerá, akoby „to“ šlo samo, prirodzene a bez námahy. A presne to je hlavná myšlienka Feldenkraisovej metódy. „Menej je viac“ alebo „Make the impossible possible, the possible easy, the easy elegant“ (Moshé Feldenkrais).
Hlas, emócie a myseľ by mali tvoriť autentickú jednotu, kde pohyb zohráva centrálnu úlohu. V herectve stvárňujeme rôzne postavy, charaktery, životné situácie, v ktorých sme často ešte nikdy neboli, a pritom zároveň zostať sám sebou. Feldenkraisova metóda nás vedie k citlivejšiemu uvedomeniu si a prežívaniu vlastného tela a má taktiež silný vplyv na našu javiskovú prítomnosť, výdrž, hlas, cit pre rytmus, timing, pohybovú fantáziu, kreativitu a podobne. Získavame schopnosť hlbšie spoznať hranice svojich fyzických možností, čo vedie k všestrannejšiemu, originálnejšiemu a uvoľnenejšiemu prejavu.
Lektorka: Markéta Richterová je profesionálna herečka a medzinárodne akreditovaná lektorka Feldenkraisovej metody. Tieto dva odbory - herectvo a Feldenkrais kombinuje v rámci výuky na divadelných, hudobných a tanečných školách.
Nekompromisné myšlienkové súboje vo fyzických básniach. Inscenácia vychádza z memoárov S. Zweiga - Svet včerajška, v ktorých Zweig sprostredkováva obraz starej Európy a otvára aj dôležitú tému pacifizmu, s ktorou sa konfrontujú aj súčasní Európania a Európanky. Herečky Gabriela Marcinková a Anna Jakab Rakovská tvoria v inscenácii denník súčasných Európaniek cez svoje osobné príbehy, ktoré sa prelínajú s dobovým svedectvom Zweiga. Otvárajú témy ako generačné nasledovanie, klinická depresia, vyrovnanie sa s rodičovstvom, korumpovanie súdnictva pri strate blízkej osoby, úvahy o emigrácii a podobne.
Autobiografický materiál Stefana Zweiga zachovaný v románe Svet Včerajška v sebe nesie dôležitý odkaz pre svet dneška. Zweig ako Rakušan, Žid, spisovateľ, humanista a pacifista sa za svojho života ocitol v turbulentných otrasoch dvoch svetových vojen a popisuje svedectvo “barbarstva s vedomou a programovou dogmou antihumanizmu”.
,,Považujeme za dôležité venovať pozornosť jeho myšlienkam a tvorbe, ktoré pomenúvajú charakteristické okolnosti, aké človeka priviedli do tak hrozivej situácie straty ľudskej dôstojnosti a premeny morálky. Pokiaľ si človek, alebo národ nepamätá svoju minulosť, nemá identitu. Práve toto je jedným z cieľov divadelného adaptovania a inscenovania Zweigovho posolstva, ktorým chceme uchovať jeho myšlienky v čo najintenzívnejšej fyzicko-textovej javiskovej podobe a priblížiť ho divákom.”
V rámci inscenácie Outcast používame LP platne, na ktorých sú zaznamenané osobné autentické nahrávky herečky Anny Jakab Rakovskej na telefónny diktafón z obdobia rokov 2021-2022, kedy prechádzala klinickou depresiou. Časť týchto nahrávok odznie v inscenácii.
Vznik inscenácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Pop animal je divadelnou štúdiou o hraniciach medzi človekom a zvieraťom. Na základe najznámejšieho psychologického experimentu 20. storočia skúma situačný tlak, ktorý pôsobí na človeka pod vplyvom autority, moci či systému. Môže ktokoľvek z nás vykonať akýkoľvek čin, aj ten najpríšernejší, ak sa ocitne v zlej situácii? Začneme svoju situáciu zneužívať, ak na to máme príležitosť?
Jedným z východísk inscenácie je takzvaný stanfordský väzenský experiment z roku 1971, ktorý možno zjednodušene charakterizovať slovami „ako sa z dobrých ľudí stávajú zlí“; experiment spustil množstvo kontroverzných reakcií a jeho výsledky boli viackrát spochybnené a napadnuté. V experimente sa profesor psychológie Philip Zimbardo rozhodol preskúmať tlak pôsobenia situácií, v ktorých sa prejavuje vplyv získanej moci či podriadenosti na obyčajných, psychicky zdravých ľudí, so skupinou dobrovoľníkov, 24 vysokoškolských študentov. Hod mincou rozhodol, kto zo zúčastnených bude dozorca a kto väzeň. Cieľom bolo pri stupňovaní tlaku na väzňov zistiť, ako umelo vytvorené situácie vplývajú na obe skupiny sledovaných. Experiment sa musel po šiestich dňoch zastaviť vzhľadom na nekontrolovateľný nástup násilia, ponižovania a týrania, ktoré sa prejavili u dovtedy psychicky zdravých jedincov.
Výsledky výskumu ovplyvnili interpretáciu ľudského správania v historických momentoch. Súčasná psychológia sa opiera o závery Philipa Zimbarda, autora experimentu, pri objasňovaní správania dozorcov v nacistických koncentračných táboroch či páchateľov vojnových krutostí. V súčasnosti sa relevancia výsledkov experimentu napáda a objavuje sa otázka akejsi pop-psychológie, ktorá podprahovo určuje modely správania človeka. Nakoľko spomínaný experiment pomenúva banalitu zla a kde, naopak, odhaľuje banalitu hrdinstva?
Je možné prestať byť rodičom, tak ako je možné prestať byť niečím partnerom? Majú ľudia vsúčasnosti deti pretože je to pekné, obohacujúce? Považujú za nevyhnutné naplnenie partnerstva? Ak žije matka alebo otec s dieťaťom sami, tvoria ešte rodinu?
Ľudia 21. storočia nechcú svoj život obetovať len práci, veľmi si vážia rodinu i partnerské
vzťahy, no na druhej strane je pre nich ťažké udržať si ich. Problémovou sa stáva najmä
trvácnosť a kvalita týchto vzťahov.
Inscenácia Kramerová vs. Kramer je inšpirovaná románom Averyho Cormana, známeho najmä svojou hollywoodskou filmovou adaptáciou. Ikonický príbeh o zlyhaní partnerského vzťahu a rodičovstve inscenátorom slúži ako platforma pre skúmanie týchto tém z pohľadu súčasnosti. To, čo sa v 70. rokoch zdalo netradičné a spoločensky šokujúce, je dnes bežná, každodenná skutočnosť - neúplná či patchworková rodina, kríza nukleárnej rodiny, vysoká rozvodovosť polyamória, a pod. Inscenácia vznikla zpotreby mapovať zmeny v chápaní a podobe dnešnej rodiny či partnerstva oproti tzv. tradičným a podporovať snahu o redefinovanie rodiny vzhľadom na súčasnosť. Kramerová vs. Kramer využíva nielen jazyk činohry, no aj premietanie krátkych sekvencií z filmových záznamov a živé streamovania záberov kamery prítomnej na javisku.
Hudba v inscenácii je tvorená kombináciou sekvencií vopred predtočených na štvorstopý kazetovýprehrávač a aleatorickou časťou - náhodnými notami, ktoré generuje Playtronica, prístroj,ktorý hudobne reaguje na dotyk hercov na javisku.
Vznik inscenácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
"Ak chcem nejakým spôsobom podať odhalenie komplotu, nemusím záujemcovi dodať nič originálne, naopak, treba mu ponúknuť len a najmä to, o čom sa už dávno dozvedel, alebo by sa mohol oveľa ľahšie dozvedieť inými cestami. Ľudia veria iba tomu, čo už vedia, a práve v tom spočíva krása Univerzálneho Formy Sprisahania. "
Chcete vedieť kto je zodpovedný za to, že sa Vám nedarí? Hľadáte toho, kto môže za to čo sa tu deje? Príďte a niekoho si určite vyberiete.
Monodráma Moral insanity, ktorá vznikla na motívy románu Umberta Eca Pražský cintorín skúma konšpiračné teórie, antisemitské a rasistické predstavy vychádzajúce z nepriaznivej ekonomickej a spoločenskej situácie a ich odraz v médiách a politike.
