Magnety

Na začiatku cvičenia sú dvaja herci a konkrétna scéna z dramatického textu. Použime scénu zo Shakespearovho Hamleta, v ktorej chcú Claudius a Polónius zistiť, čo je s Hamletom, či jeho náladu neovplyvňuje vec lásky k Ofélii. Nastrčia bábku v podobe samotnej Ofélie. Hamlet ich cieľ prekukne a „posiela Oféliu do kláštora“.
Sme v cvičení: dvaja jedinci tu stoja proti sebe. Obaja pracujú len s jednoduchou vetou, ktorá zachytáva ich základnú intenciu v scéne.
Hamlet: „Daj mi pokoj.“
Ofélia: „Potrebujem ťa.“
Týmito vetami herci na začiatku cvičenia „zaplnia“ svoju myseľ. Zároveň sa obaja herci snažia obehnúť okolo toho druhého (to sa nikdy nepodarí). V určitom momente im pedagóg dá vopred dohodnutý pokyn na verbalizovanie ich intencie. Herci si prostredníctvom uvedených viet odpovedajú. Stále znova a znova. Dookola. Je nutné, aby na seba reagovali vo veľmi obmedzených okolnostiach. Cvičenie môže v tejto forme trvať aj 15 – 20 minút. Vo vhodnom momente ich pedagóg z cvičenia pomocou vopred dohodnutého signálu uvoľní. Cvičenie sa rozpadá a herci plynulo prejdú do improvizovania scény. Improvizujú prostredníctvom vlastných slov. Je možné, že sa počas tejto improvizácie od scény odklonia. To však nie je chyba.