IKONA ALEBO DOBRÝ POCIT?
Informačný blog o príprave diela IKONA. Autorkou textovej predlohy je divadelná režisérka Júlia Rázusová. Divadelná adaptácia autentických rozhovorov na tému žien režisérok a ich vzájomnej podpory vzniká v rámci štipendijnej podpory Fondu na podporu umenia.
Cieľom najnovšieho projektu je vytvoriť inscenačno - režijný koncept v podobe literárno-obrazovej predlohy zviditeľňujúci a konfrontujúci prácu žien v umení. Autobiografický námet vychádza z konkrétnych podôb života a tvorby generačne spriaznených žien, súčasných divadelných režisérok a uvažuje nad podmienkami práce žien vykonávajúcich kreatívne profesie. Zaujíma nás monitorovanie životných príbehov umelkýň žijúcich diametrálne odlišné životy z pohľadu nastavení a očakávaní spoločnosti, jednak v rámci geografického rozloženia krajiny (východ - západ), rodinného a partnerského života, či organizačných podmienok pre tvorbu. Práve zber autentického materiálu ponúka priestor pre originálne umelecké spracovanie vybraných životných príbehov s dramatickým potenciálom pre výpovedné javiskové dielo o problémoch formovania otvorenej spoločnosti. Dôležité pre nás je otváranie celospoločenskej diskusie cez konfrontáciu umelkýň a rozdielne perspektívy vhľadu do špecifík divadelnej réžie.
Predmetom výskumu pripravovanej inscenácie sa stávajú konkrétne autobiografické príbehy slovenských umelkýň, ktoré v prekvapivom dramaturgickom spojení odhaľujú skryté nastavenia, postupy a mechanizmy pre zlepšenie zaužívaného systému. Zameriavame sa nielen na náročnejšie divácke publikum, ale vzhľadom na tému ženskej otázky na pozadí slovenskej réžie si otvára cestu k mladému publiku a študentom. Spomínané príbehy edukujú, inšpirujú v otázkach tolerancie,spravodlivosti, či sebarealizácie s víziou ľudskejšej spoločnosti.
V súčasnosti rezonuje v našej spoločnosti obraz umelca/umelkyne intenzívnejšie ako kedykoľvek predtým. Od obdobia covidu, kedy umelci ako tvorcovia živého umenia museli svoju existenčnú profesnú podstatu, relevantnosť, náročnosť a zložité aspekty práce rukolapne dokazovať sa dostávame k udalosti pri odovzdávaní českých levov 2024 a prejavu filmovej režisérky Darie Kashcheevy o ženách matkách v umení. Spomínaný prejav opätovne otvoril diskusiu nad podmienkami žien vykonávajúcich kreatívne profesie. Čo znamená pre tvorkyňu byť matkou v intenzite skúšobných procesov, technickej náročnosti, časovej obmedzenosti dňa? Aké sú pracovno-organizačné špecifiká umeleckej tvorby? Čo znamená rozhodnúť sa v rámci svojej umeleckej misie nemať deti? Akým súdom spoločnosti žena tvorkyňa prechádza v oboch prípadoch ? K akým východiskám, impulzom sa vieme v rámci tohto dialógu vzájomne inšpirovať? Pomáhame si vzájomne ako ženy tvorkyne v umení? Ideovým východiskom je prehĺbenie vhľadu do témy ženy umelkyne. Divadelné režisérky sa na základe svojich skúseností, názorových vymedzení týmto spojením dostávajú do autentickej konfrontácie spôsobov vyrovnávania sa s podmienkami tvorby a organizáciou práce. Je pre mňa dôležité zachytiť postoje a tendencie posudzovať, vyhodnocovať, stereotypizovať, hrotiť pohľady na životy iných bez poznania bližších okolností a individuálnych perspektív. Prínosom tohto zdieľania a umeleckého pretavenia súkromných postojov napomáha vzájomnému pochopeniu, tolerancii a vzájomnej podpore. Do umeleckej oblasti prináša netradičné prepojenie pohľadov umelkýň podporu ďalším tvorkyniam a tvorcom, zviditeľnenie hodnoty tvorby, podporu statusu umelkýň a umelcov. Projekt je rovnako zameraný na pomenovanie problematiky spoluprác zriaďovanej a nezriaďovanej kultúry, ktoré odhaľujú špecifiká potrieb žien umelkýň. Vzhľadom na využitie autentických materiálov o slovenskej divadelnej tvorbe a jej tvorkyniach vzniknutá predloha a materiálové zdroje nadobúdajú využiteľnosť aj pre umelecké, edukatívne a celospoločenské účely.
“Jaká je reakce divadel a jejich vedení na tvé požadavky? Setkáváš se s porozuměním a snahou institucí vyhovět, nebo je tomu naopak? Zajímá mě, zda jsou na požadavky tohoto typu kulturní instituce už zvyklé, nebo jsou pro ně úplně nové.
Většinou je prvotní reakce pozitivní. Něco ve smyslu: „Samozřejmě máme pro vás ubytování a proplatíme vám cestovní náklady, proces nastavíme v intenzivní podobě a sladíme termíny zkoušek s programem divadla v předstihu…“V okamžiku, kdy se požadavky konkretizují, vzniká problém. „Pod ubytováním jsme mysleli pokoj v divadle se sdílenou kuchyní a čítárnou pro herce a pod cestovními náklady jsme si představovali pár vlakových lístků. A provoz nás s dvoufázovými zkouškami nepustí“ Tam většinou nastane impuls ke komunikaci a hledání vzájemného porozumění a dohody.”
Z osobného rozhovoru pre portál kreativní česko 11/23
