Svet včerajška vo svete neistoty 2023

31. januára 2023

Úvaha nad prípravou dramatizácie románu Svet všerajška, ktorá bude inscenovaná v rámci divadelného zoskupenia Slzy Janka Borodáča v roku 2024. Autorkou dramatizácie je Júlia Rázusová. Divadelná adaptácia vzniká v rámci štipendijnej podpory Fondu na podporu umenia.

Zweig prináša dôležitú tému pacifizmu a autentický obraz starej Európy, s ktorou sa konfrontujeme my súčasní Európania. Autor cez osobný život analyzuje spoločenský vývoj v strednej Európe, ktorý viedol k prvej svetovej vojne a neskôr k nástupu nacizmu a Adolfa Hitlera. Alarmujúce pasáže sú veľmi blízke dnešnému dianiu. Zweig popisuje ako neschopnosť politikov uvedomiť si včas dôsledky svojich činov viedla k vypuknutiu vojny, ktorú vlastne nikto nechcel. Snahou tejto adaptácie je eliminovať akékoľvek podnecovanie, tolerovanie,obhajovanie náboženskej, národnostnej, politickej nenávisti a neopakovať dnes, chyby včerajška. Autobiografický materiál zachovaný v románe Stefana Zweiga Svet včerajška nesie v sebe dôležitý odkaz pre svet dneška.

Stefan Zweig ako Rakušan, Žid, spisovateľ, humanista a pacifista sa za svojho života ocitol v turbulentných otrasoch dvoch svetových vojen a popisuje svedectvo “barbarstva s vedomou a programovou dogmou antihumanizmu”. Považujem za dôležité venovať pozornosť jeho myšlienkam a tvorbe, ktoré pomenúvajú charakteristické okolnosti, ktoré človeka priviedli do tak hrozivej situácie ako stratená ľudská dôstojnosť, premeny morálky, devastácia spoločnosti a kultúry. Ideových východísk sa dotýka akt hromadného pálenia kníh nacistami, ktorý postihol aj dielo Stefana Zweiga. Fernando Báez vo svojej knihe Všeobecné dejiny kníh uvádza: „ kniha nie je ničená ako fyzický objekt , ale ako súčasť pamäti, tj. Ako jeden z pilierov identity človeka a spoločnosti.”Pálenie kníh je teda ničením pamäti. Pokiaľ si človek, alebo národ nepamätá svoju minulosť, nemá identitu. Práve táto skutočnosť je jedným z cieľov divadelného adaptovania Zweigovho posolstva uchovať jeho myšlienky, v čo najintenzívnejších umeleckých podobách a priblížiť ho divákom. Dôležité sú u Zweiga časti románu reflektujúce postavenie umelca. Nielen vo vzťahu k situácii v kultúre v kríze, ale aj k centralizmu kultúry

Zweig ponúka silné odkazy. Napr.opisuje komplikované osudy umelcov ako Marcel Proust, Romain Rolland, ktorí počas života neboli oceňovaní a záujem o ich tvorbu nebol tak relevantný ako by si zaslúžil, možno aj tým, že sa vyhýbali centru a žili na periférii. Napriek tomuto faktu vytvorili pozoruhodné diela, ktoré sa zápisali do dejín svetovej literatúry a zásadne ovplyvnili európske umenie.

Tvorivým kľúčom a ideovým východiskom je pre mňa hra s časovým anachronizmom. Do sveta včerajška bude vstupovať človek dneška a naopak, ich svety sa môžu rovnako prelínať, či rozdeľovať. Dielo tak ponúka aktualizovanú interpretáciu dobových kontextov a súvislostí. 

Táto voľná adaptácia diela Svet včerajška Stefana Zweiga  ponúka generačné konfrontácie snov, vízií, svetov včerajška, prítomnosti a zajtrajška. Rozhovory a materiály získané od ľudí roku 2023, súčasných európanov zasadené do úvah Stefana Zweiga o starom svete istoty. Čím sa líšia prelomy storočí Zweigovej doby od našej súčasnosti? Kde vidíme paralely a konflikty v rozmýšľaní, postojoch? Kde sa vymedzujeme voči nostalgii a optimistickým odrazom minulosti? Kde tvoríme vlastné rozhodnutia plné zodpovednosti a zlyhaní?

Zámerom diela je podporiť v divákovi vlastné uvažovanie o definovaní svojej pozície v modernej Európe v jeho osobných, či spoločenských pozíciach. Spoločenské, politické a technologické zmeny zachytávajú človeka nepripraveného a oslabuje sa jeho schopnosť reagovať vlastnými postojmi a názormi na aktuálne dianie. Vzhľadom na rýchlosť doby už nezvláda existovať konzistentne ako generácie dozadu a jeho konanie sa stáva nepredvídateľné a skratovité. Stefan Zweig na prelome storočí dospieval. My sme momentálne generáciou, ktorá na prelome storočí čelí veľkým výzvam - spoločenským, morálnym, či duchovným. 

Spáchal by Zweig samovraždu na základe diania v Európe  v roku 2023? Bol by na nás súčasných Európanov hrdý?  Stefan Zweig zomrel 23. februára 1942 v Petrópolise. Spolu so svojou manželkou Lottou Altmannovou spáchal samovraždu potom, ako k nemu prenikli informácie o zverstvách páchaných nacistami.

Táto adaptácia ponúka šesť príbehov s osobitým priestorom pre herecké autorské doplnenia. Každý z hercov pri inscenovaní referuje o súčasnom stave spoločnosti. Každý z príbehov má približne 15 minút na to, aby sa mu podarilo samovražde Zweigovcov zabrániť. Chcem hovoriť o identických témach- o ľudskej dôstojnosti, morálke, rodine, školstve, umení,... z perspektívy  súčasnej generácie priamo na mieste činu - v izbe v dome v Petropolise. 

List Stefana Zweiga nájdený po jeho samovražde v Petropolise 22.2.1942

“Vyhlásenie

Z vlastnej vôle a s jasnou mysľou.

Každým dňom som sa učil milovať túto krajinu viac a na žiadnom inom mieste by som nechcel obnoviť svoj život po tom, čo sa svet môjho vlastného jazyka potopil a bol pre mňa stratený a moja duchovná vlasť, Európa, sa zničila.

Ale začať všetko odznova po šesťdesiatke človeka si vyžaduje zvláštnu silu a moje vlastné sily sa po rokoch putovania bez domova vyčerpali. Preto som radšej ukončil svoj život v pravý čas, čestne, ako človek, pre ktorého bola kultúrna práca vždy najčistejším šťastím a osobná sloboda - najcennejším majetkom na tejto zemi.

Stefan Zweig, Petropolis, 22.2.1942.”

Ukážka z pripravovanej dramatizácie.

Obraz č.1

Vincent a terapeutka sedia vedľa seba a prezerajú si knihu na stole. Zweigovci ležia v posteli, nemôžeme si byť istí, či žijú alebo nie.

TERAPEUTKA Podarilo sa vám niečo vypustiť?

VINCENT Áno podarilo sa mi vyškrtnúť jeden celý odsek a vytvoriť dynamickejší prechod.

TERAPEUTKA Myslím, že ste veľmi zapracovali na vašej disciplíne a máme aj prvé výsledky. Kniha má vynikajúce tempo a dynamiku.

VINCENT Práve to som dosiahol neľútostnou a systematickou prácou, metódou vylučovania všetkých zbytočných prestávok a sprievodných šumov.

TERAPEUTKA Chválim vás Vincent. Myslíte, že ste pripravený opustiť našu terapeutickú hru?

Vincent sa na stoličke strhne.

VINCENT Myslím, že ešte nie som pripravený. Je to všetko ešte veľmi čerstvé.

TERAPEUTKA Vincent pozrite sa z tisíc popísaných strán putovalo osemsto do koša. To je predsa vynikajúci výsledok. Ja si myslím, že si môžete veriť a môžeme sa pokúsiť začať hovoriť o vašom živote bez týchto obrazných metafor.

VINCENT Ja, ja som to jednoducho dnes ešte nečakal. Potrebujem sa na to pripraviť.

TERAPEUTKA Nebudem vás do toho tlačiť, od toho tu nie som.

VINCENT Ja som tento týždeň napísal jednu novú kapitolu. Je o takom sne.

TERAPEUTKA Hovorte, počúvam vás.

VINCENT Snívalo sa mi, že som najprekladanejší autor na svete.

TERAPEUTKA Ako ste sa v tom sne ako autor videli?

VINCENT Čo som mal oblečené?

TERAPEUTKA Napríklad aj to.

VINCENT Bol som oblečený hrozne. Už ako chlapec som nerozumel umelcom predchádzajúcej generácie, ktorí na seba upozorňovali zamatovými kabátikmi a hrivou vlasov, alebo mohutnou bradou, či extravagantným oblečením.

TERAPEUTKA Pokračujte, ako ste v sne vyzerali?

VINCENT No ako jeden z nich. Som presvedčený, že každé verejné poznanie nášho fyzického výzoru nás podvedome zvádza, aby sme žili ako Werfelov človek v zrkadle.

TERAPEUTKA Myslíte ako odraz vlastného subjektu?

VINCENT Vite moje presvedčenie je také, že ak by som mohol začať znova usiloval by som sa súčasne a s dvojnásobnou mierou užívať oba tieto stavy šťastia, literárny úspech a osobnú anonymitu.

TERAPEUTKA Uverejňovali by ste svoje diela pod iným menom? Zaujímavé.

VINCENT Áno láka ma to.

TERAPEUTKA Viete aký pseudonym by ste zvolili?

...


Júlia Rázusová

Absolventka Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity a Divadelnej fakulty Vysokej školy múzických umení v Bratislave. V rámci štúdia na VŠMU absolvovala študijný pobyt na Rose Bruford Collage v Londýne. Je dvojnásobnou laureátkou ocenenia DOSKY za najlepšiu réžiu. Prvýkrát cenu získala v roku 2018 za inscenáciu Znovuzjednotenie Kóreí (Štátne divadlo Košice). Po druhý raz v roku 2019 za inscenáciu Moral Insanity (Prešovské národné divadlo), ktorá svojim tvorcom vyniesla víťazstvo hneď v piatich kategóriách cien DOSKY aj Grand Prix festivalu Nová dráma/New drama. Žije v Prešove, je mamou dvoch detí. Od roku 2013 je spoluzakladateľkou Prešovského národného divadla. Spolupracuje s profesionálnymi divadlami z celého Slovenska. Venuje sa divadelnej a rozhlasovej tvorbe pre dospelých aj pre deti a mládež.