Druhá runda
“Character is a trick that we do with the audience’s collusion.”
William H. Macy
Na náhrobnom kameni stálo: Konstantin Sergejevič. Poslednú časť mena: "Stanislavskij" prekrýval svojím telom. Sedel na zemi a opieral sa o kamennú dosku. Čerstvé steblo trávy šúľal medzi prstami. Spíš? Adresoval hrobu. Bez odpovede.
Ok, tak ja počkám. Steblo trávy vložil do úst. Jemne doň zahryzol prednými zubami. Bolo šťavnaté. Pri poslednej návšteve fajčil. Nie, steblo trávy v ústach neznamenalo, že prestal. Ani že sa o to pokúša. On totiž bežne nefajčí.
| HEREC | Počkaj! Akože bežne nefajčí? |
| AUTOR | No... on bežne nefajčí? |
| HEREC | A to je kedy - bežne? |
| AUTOR | No... tak... bežne. Keď nie je na cintoríne a nerozpráva sa so Stanislavskim. |
| HEREC | Keď nie je na cintoríne? A kde je, keď nie je na cintoríne? |
| AUTOR | Rôzne. Vidím ho v rôznych životných situáciách. |
| HEREC | Počkaj. On predsa nie je reálna postava. Nemá žiadny iný život. |
| AUTOR | Ale má. Tu... (ťuká si prstom na čelo) |
| HEREC | Tak sa na to pozrime. Nemá ani meno, ale má iný život. |
| AUTOR | Aha, takže ty potrebuješ meno... Fajn, ak chceš. Nech sa volá Peter. |
| HEREC | Brajerčík? |
| AUTOR | Vidíš... a práve pre toto som mu nechcel dávať žiadne meno. |
| HEREC | Máš niečo proti Brajerčíkovi? |
| AUTOR | Nie, ale chcel som nechať tvojej predstavivosti väčšiu slobodu. |
| HEREC | Chápem. Dobre. Ok - mám rád severské filmy. Nech sa volá Maren. |
| AUTOR | Maren? Nie je to ženské meno? |
| HEREC | Je. A? |
| AUTOR | Nič. Ja len... Takže odteraz je to ženská postava? |
| HEREC | Áno. |
| AUTOR | Ďakujem. |
| HEREC | Čo? Vadí? |
| AUTOR | Samozrejme, že nie. O to nejde. Tu ide o niečo iné. |
| HEREC | O čo? |
| AUTOR | Všimol si si svoju predstavivosť? Stačilo povedať "Peter" a ty si tým piatim písmenám bez obsahu v momente priradil kosti, mäso a všemožné ďalšie veľmi konkrétne atribúty týkajúce sa Petra Brajerčíka. Niečo na princíp Pavlovho reflexu. Vlastne, uvedomil si si, že si sa práve nechal nachytať. |
| HEREC | Ako to myslíš? |
| AUTOR | Tvrdíš, že moja postava nemá žiadny iný život, ale stačí že vyslovím nejaké krstné meno, začínajúce sa napríklad písmenom "P"... |
| HEREC | Brajerčík! Prepáč. |
| AUTOR | To je v poriadku... presne o to mi išlo. |
Maren sa zadívala do koruny stromu, ktorý sa vyťahoval nad hrobom. Na tvár jej dopadli precedené slnečné lúče. Pehy. Zaregistrovala drozda, čo si sadol na jeden z konárov. Znehybnel. Dlho sa vzájomne hypnotizovali. Odrazu zaspieval. Dívajúc sa jej stále do očí. Spieval dlho. Akoby jej niečo hovoril. Rovnako odrazu stíchol. Ešte chvíľu sa na ňu díval... A uletel. Nestihla sa za ním ani obzrieť. Vlastne ani nechcela. Dívala sa na to miesto, kde sedel. Akoby tam stále sedel. Konečne vydýchla. Zmenila smer pohľadu a periférne zacítila niečo na ramene.
Takže už si hore. Dobre. Usmiala sa. Vieš, veľa som o tom všetkom premýšľala. O tom, čo si mi prezradil na smrteľnej posteli: Text čítaj ako systém indícií. Čítaj ho tak, ako hudobníci čítajú notovú partitúru. Indície sú fakty hry.
Fakty! Fakty! Fakty! Neviem, čím to je, ale vezmem scenár, začnem čítať a hneď si predstavujem. Predstavujem si, čo by som v tých situáciách robila, čo by som cítila, ako by som asi reagovala. Nemôžem sa tomu ubrániť. Deje sa mi to stále. Strhne ma akýsi prúd predstavivosti a fantázie. Hneď vidím. Hneď viem.
| HEREC | Dobre. Povedzme, že Maren bežne nefajčí. Chcel som len, aby si ma pochopil – tvoje postavy majú svoj život. Vyskytujú sa v rôznych situáciách. Presne, ako si povedal: tu... (ťuká mu prstom na čelo) Ale len TU. (a znovu mu ťuká prstom na čelo) |
| AUTOR | Na tom niečo bude. |
| HEREC | Vieš, prepáč, ale je úplne jedno, čo je v tvojej hlave. Pre mňa je dôležité, čo je v scenári. |
| AUTOR | Ale to, čo je v scenári som vypálil z toho, čo je v mojej hlave. |
| HEREC | To je pravda. Ale ak pijem hruškovicu, asi ťa nepresvedčím o tom, že je to úplne to isté, ako keby som jedol hrušky, z ktorých bola vypálená. |
| AUTOR | Ok... |
| HEREC | Predo mnou stojí fľaša hruškovice. Nič viac - nič menej. Na zdravie! |
| AUTOR | Aaaaaah. Čo? Dobrá? |
| HEREC | Heeej! Vieš... tvoj scenár je len destilát toho, čo ty vidíš tu... (ťuká mu prstom na čelo) |
| AUTOR | Destilát. Hej... Na zdravie! |
| HEREC | Tvoje postavy nič neprežívajú. |
| AUTOR | Čo? Čo to trepeš? |
| HEREC | Sú to len písmená v scenári. Písmenká na papieri. Nič viac - nič menej. Je zábavné počúvať hercov, ako hovoria: „Môj charakter by toto nepovedal!" Alebo: „Ja viem, čo v tej situácii moja postava prežíva! Viem, čo cíti! Viem! |
Zistila som, že viem veľmi málo. Maren sa zdvihla a obrátila sa k náhrobnému kameňu. Myslím, že sa pohybujem na úrovni pocitológie. Začala nepokojne chodiť okolo hrobu. Prídem na skúšku a jediné, čo robím je, že chcem dohnať svoje predstavy o situácii zo scenára. Stále chodí okolo hrobu. Pekne do kruhu. Hovorím si: Maren! Čo robíš? Fakty, fakty, fakty! Skúmam teda okolnosti. Všetci to predsa hovoria: Dôležité sú okolnosti! Áno! Do čerta, ale ktoré z tých všetkých okolností sú naozaj dôležité?Zastala. Zatočila sa jej hlava...
Ticho.
Pauza.
| AUTOR | Ok, chápem, projekcia. |
| HEREC | Nie je to také jednoduché. Pozri, ak 7% ľudskej komunikácie prebieha na verbálnej úrovni, potom 93% tvojej predstavy o tvojich postavách ostáva v tvojej hlave. |
| AUTOR | 7% na papieri...? Trochu slabý destilát. Na predstavivosť! |
| HEREC | Fakt dobrá! Takže... je normálne, že keď čítam tvoj scenár, snažím sa podvedome v predstave vyplniť tých chýbajúcich 93%, aby som postavu priviedol k životu. Zdá sa byť potom reálnou osobou, pretože moja predstavivosť jej dá hlas, tón, dokonca fyzický vzhľad. Povedz "Peter"! |
| AUTOR | P... |
| HEREC | Brajerčík! Vidíš? |
| AUTOR | Už to pre nikoho nemôže byť vtipné. |
| HEREC | Už o to ani nejde. Takže pripravujem sa na postavu, prečítam tvoj scenár a moja myseľ tú postavu už akceptuje ako skutočnú osobu a snažím sa ju zosobniť – predstierať, že ňou som. O tom hovorí aj Maren. Povedz mi, čo si predstavuješ, keď poviem: "Predstieram, že som niekým iným?" |
| AUTOR | Vydávaš sa za nejakú osobu. |
| HEREC | Je v tomto momente postava nejakou osobou? |
| AUTOR | V tvojej predstave. |
| HEREC | Ako môžem predstierať, že som niekým, kto neexistuje? |
| AUTOR | Takže je to najprv v mojej hlave a potom v tvojej hlave. |
| HEREC | Áno. A nič z toho nie je reálne. Len sa to zdá byť reálnym. |
| AUTOR | Na zdravie. |
| HEREC | Zadrž! Ešte nenastal ten správny moment. Postava mimo papiera neexistuje. Je to séria replík, séria znakov a symbolov a hercova prítomnosť. Ich syntéza v mysli diváka. Žiadna postava. Je to ilúzia vytvorená touto syntézou. A teraz... |
| AUTOR | ... na zdravie ty kúzelník! |
Ticho.
Pauza.
Maren sa stále točí hlava. Snaží sa pohľadom nájsť niečo, na čom by sa mohla zachytiť. Zadíva sa na náhrobný kameň. Precízne hláskuje: K-O-N-S-T-A-N-T-I-N-S-E-R-G-E-J-E-V-I-Č-S-T-A-N-I-S-L-A-V-S-K-I-J. Podarilo sa. Maren je uzemnená. Vravel si, že fakty každej scény v sebe ukrývajú situáciu, ktorá sa odohráva medzi postavami predtým, než sa scéna zavŕši. Áno, to je dobré. Keď čítam scenár, som len na začiatku. Zabudni na predstavy Maren! Na tie bude čas neskôr. Najprv pre nich potrebuješ základ. Obzrela sa. Akoby niečo hľadala. Náhle odskočila takmer dva metre, aby niečo zdvihla zo zeme. Znovu sa obzrela. Iným smerom. A zase iným smerom. Zacielila a rozbehla sa. Opäť čosi zdvihla z trávy. Blížila sa pokojným krokom k hrobu. Dívala sa do svojich dlaní. V každej ležal kameň. Zastala pred hrobom. Situácia medzi postavami. Priamo „medzi“ nimi. Pozrela na ľavý kameň. Zisti, čo tvoja postava hovorí, tzn. robí v danej scéne. Čo hovorí = čo robí. Je to v texte. Je to tam napísané. Vyslovuj fakty. Nič si nepredstavuj. Neinterpretuj. Len trpezlivo sleduj tie písmená v scenári. Niečo hovorí, teda robí aj tá druhá postava. A pozrela sa na kameň v pravej ruke. Maren, neinterpretuuuuj. Na to príde vhodný čas. Čítaj! A hovor, čo postava robí?! Čo hovorí?! Dobre. To však ešte nie je situácia. Tá sa deje "medzi" postavami. V dobre napísanej scéne, ide konanie postáv nejakým spôsobom proti sebe. Napriahla sa... a sekla kameňmi o seba. Chcenie jednotlivých postáv v dobre napísanej scéne, ide proti sebe. A znovu sekla kameňmi. Blikla iskra. Ide pro-ti se-be! Iskra. A znovu. Iskra. A znovu. Iskra. Náraz. Iskra. Maren opäť sekla kameňmi. Iskry jej robili neskutočnú radosť. Proti sebe! Iskra. Ešte chvíľu sekala kameňmi proti sebe a nadšene pri tom pri každej iskre výskala. Náhle prestala. Zadýchaná. Vyvrátila hlavu k nebu. Zvolala: Spýtajte sa ma, ako sa dostať k emócii a ja sa vás opýtam, kde je konflikt? Spokojne vydýchla a usmiala sa na hrob. V tej chvíli zacítila na ľavom ramene cudzí pohľad. Obzrela sa. Opodiaľ na ňu nechápavo civeli dvaja muži s lopatami prehodenými cez rameno. Chvíľa trápneho ticha.
Maren: Dobrý deň.
Chlapi: Dobrý.
... a pokračovali ďalej.
