Základ je reálne konanie

Na úvodných hodinách dostáva herec prvé návody na to, čo má nasledovať. Je to nasmerovanie pozornosti k reálnemu konaniu. Deje sa to prostredníctvom najzákladnejších cvičení, ako je počítanie neónových lámp v miestnosti, načúvanie ruchu áut z ulice… Pozornosť sa však nevenuje iba vonkajšku, ale aj „vnútornému reálnemu konaniu“. Študenti sú požiadaní, aby si v duchu spievali nejakú melódiu alebo počítali matematický príklad. Postupne si všímajú seba samých navzájom – oblečenie, jeho farbu, štruktúru látky… Dôraz je na tom, aby sa všetky tieto veci naozaj vykonali a nie iba predstierali. Vďaka týmto cvičeniam sme dostali prvé informácie o tom, čo je naozajstné reálne konanie. Potom sa začína pracovať s cvičením Word Repetition Game – Opakovacia hra. 

Je to úplne stupídne

Princíp je veľmi jednoduchý. Meisner sa pýta študentov, či sú schopní opakovať. Samozrejme, každý je schopný zopakovať partnerovu vetu/repliku. Vytvorí sa pár. Dvaja ľudia stoja oproti sebe. Jeden z nich vysloví prvú vetu. Táto veta mu musí aktuálne napadnúť pri pohľade na partnera: dotyčný musí pomenovať niečo, čo na partnerovi reálne existuje, čo na ňom vidí. Študent sa pozerá na svojho partnera, vidí, že má modré tričko, a povie: „Máš modré tričko.“ Alebo vidí jeho strapaté vlasy a povie: „Máš strapaté vlasy.“ Druhý študent túto vetu zopakuje – povie: „Máš strapaté vlasy.“ Prvý študent znova povie: „Máš strapaté vlasy“ a toto opakovanie mnohokrát pokračuje. Veľmi jednoduché. Študenti v podstate veľmi dlho opakujú jednu vetu, až kým ich pedagóg nezastaví.

Znie to na prvý pohľad veľmi nudne a neefektívne, ale je to prvý krok k tomu, ako si začať všímať impulzy. Impulzy, ktoré nám ponúka partner, vyvolávajú zmenu v intonácii tejto rovnakej vety. Ak robia študenti cvičenie automaticky, ak sa snažia manipulovať s intonáciou intelektuálne alebo umelo zdôrazňovať slová, pedagóg cvičenie zastaví a požiada ich, aby sledovali partnera a opakovali vetu na základe jeho reakcie. Študenti sa musia naučiť napojiť na partnera. Vtedy je cvičenie efektívne. Opakovať jednoducho, sledovať partnera, vychádzať z neho. Je to pingpong, ktorý tvorí základ budúceho emocionálneho dialógu. Tento pingpong si vyskúšajú rôzne dvojice, môžu si vymeniť partnerov. Môžu si to vyskúšať ako domácu úlohu… Na ďalších hodinách hra pokračuje.

Sleduj iba partnera

Systém opakovania sa mení. Je to kvôli tomu, aby sa do opakovania dostal duch dialógu. Stále však pokračujeme v opakovaní. Prvý rozdiel je, že už nemôžeme ako prvú vetu použiť to, čo na partnerovi vidíme. Namiesto toho musíme pomenovať jeho správanie. Takže teraz už nemôžeme použiť vetu „Máš strapaté vlasy“, ale začneme napríklad vetou „Si nejaký unavený“ alebo „Si nervózny?“ alebo „Čo tak zízaš?“. Táto zmena je veľmi podstatná, pretože ešte výraznejšie zameriava pozornosť na partnera. Študenti vychádzajú priamo z partnerovho správania. Začíname sa učiť reálne vidieť, reálne pozorovať, reálne existovať.

Druhý rozdiel je v tom, že opakovanú vetu si študent/herec prispôsobí na seba. Takže teraz budeme mať: „Si nejaký unavený.“ – „Som nejaký unavený.“ – „Si nejaký unavený.“ – „Som nejaký unavený?“ … Opakujeme vetu z nášho uhla pohľadu. Okamžite sa mení kvalita dialógu, ktorý tak dostáva ľudský rozmer. Stále však môže opakovanie vyzerať čudne. Študenti sú často zmätení a nevedia, čo si majú myslieť, ale to je účel tohto cvičenia. Snažíme sa odpútať od racionálneho a intelektuálneho posudzovania (myslenia) a venovať celú pozornosť reálnej situácii. Tá je pre nás zmätočná, ale zároveň provokujúca a o to viac sa na ňu musíme koncentrovať. Opakovanie nemusí zachádzať ďaleko. Veta sa môže po pár opakovaniach zmeniť. Dôležité je zopakovať vetu niekoľkokrát za sebou zo svojho uhla pohľadu, až kým sa nestane niečo, čo vetu zmení. 

Čakaj na impulz!

Vetu nemôžeme zmeniť zámerne, rozumovo, premyslene. Zmena musí prísť intuitívne – musí tu byť impulz, ktorý nás donúti zmenu urobiť. Toto je trochu komplikovanejšia pasáž, ktorá si vyžaduje hlbšie štúdium Meisnerovej techniky. Práve v tejto fáze cvičenia sa kladie veľký dôraz na intuíciu. Meisner sa tejto fáze cvičenia venuje niekoľko týždňov a pochopenie princípu zmeny je kľúčovým aspektom v ďalšom napredovaní študentov. V každom prípade, princíp zmeny by sa dal zhrnúť do štyroch prípadov, keď môže študent/herec vetu pozmeniť:

1. Keď je veta nepravdivá („Máš modré tričko“ – „Mám žlté tričko.“).
2. Keď pomenujem správanie partnera z vlastného uhla pohľadu („Už ťa to nebaví?“)
3. Keď pomenujem situáciu z vlastného uhla pohľadu („To je už fakt nuda!“)
4. Keď príde iracionálny vnútorný impulz – inštinktívna reakcia.